Motî walon-francès
Dictionnaire wallon-français
Walloon-French dictionary


Rezultats - Résultats - Results

Vos avoz cachî après:
Vous avez cherché:
You have searched:
br(o|ou|oû)y%
Eredjistrumint(s) di trové(s):
Enregistrement(s) trouvé(s):
Matches:
37

breyî

breyî (o.n.)
• 1. buse commune, buse variable (oiseau de proie) (Buteo buteo). dj' a veyou on --- s' elever avou ene poye dins ses grifions; ç' n' est nén on moxhet, c' est on --- ; c' est on --- k' a prins nosse pus bele poye. (rl a: moxhet, biesse-ås-poyes, proylet, miyot, buze)
• 2. (par confusion) hibou grand duc; autour des palombes (Accipiter gentilis), milan royal. (rl a: houprale, moxhet ås colons, lere-ås-poyes).
• 3. (par extention) individu stupide (parce que la buse ne peut être dressée à la fauconnerie). taijhoz vos, laid ---, vos n' dijhoz k' des biestreyes.
• 4. individu paresseux. fåde ---.
Waitîz a: brouwire

Trové dins: brèyî [G208,O0,O3,O4,S117]; brèyi [C65,G208,O51]; bréyi [G208]; brayî [G208,O0]; broyî [G208]; bro.î [G208]; brouyî [G208]; broûyî [S17,S117]; brou.î [G208]; brouhî [E1,E34,E203,G0,R9]; brouhi [E34]; brohî [G208]; plohî [G208]; burî [S117]; bëri [G152,S117]; beurî [S107]; beûri [G208]; bëryi [G152,S117]; bërê [S117]; beurê [S107]; brohi [E2]
(ID: 26158) Dedja so l' esplicant motî: breyî.


breyon

breyon (o.n.) Mollet, gras de la jambe. {BROYON2.MMO}dj'a roté tote djoû, dji n' sin pus lès ---s d' mès djambes, dj'a må lès --- d' mès djambes ; cès djins la v' magnerint l' --- dès djambes ; (prov.) magnî l' --- dès djambes se dit d'une personne qui reste à charge d'une autre
|+ breyon (o.n.) Jarret.
|+ breyon (o.n.) Partie d'une bête de boucherie qui relie le trumeau au flanchet. sinti si l' --- a on bon ---
|+ breyon (o.n.) Partie maigre du lard.
|+ breyon (o.n.) Déchets de viande. qué lêd bokèt d' tchå, ci n'èst qu' tos ---s !

Trové dins: breyon [E177a]; brèyon [E21,E34,E145]; blèyon [E34]; broyon [E1]
(ID: 5332) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


briyak

briyak (o.n.) bourbier, margouillis, vase. flatchter, roter dins l' --- ou les ---s. (rl a: broûs, broûlî, bôjhe).
Waitîz a: bricayî, dibriyaké.

Trové dins: briyak [E1,E21,E34,G206,R12]; brouyak [G206]; bryak [E177a]; briak [E177a]
(ID: 30831) Dedja so l' esplicant motî: briyak.


brouwiner

brouwiner (v.s.c.) bruiner légèrement. i brouwene; i cmince a ---, nos årans del plouve; i n' ploût nén, mins dispoy li matén, i n' arestêye nén d' ---. (sin. moziner / mozinter).
Waitîz a: brouwene, brouwinaedje, brouwineus, brouwinmint; brouwinter, brouweur.

Trové dins: brouwiner [C9,G203,O3,O4]; broûwiner [G203]; browiner [G203]; brouwinè [C13]; bruwiner [G203,O0,O2,O3,O4,O51]; bruwinè [C1,C8]; brouyiner [G203]; broûyiner [G203]; broyiner [G203]; brou.iner [G203]; bro.iner [G203]; bru.iner [G203]; brouhiner [E1,E34]; brohiner [E21,G203,vR9]; brwiner [G203]; brouhiné [E177a,E203]
(ID: 20045) Dedja so l' esplicant motî: brouwiner.


brouwire

brouwire (f.n.)
• 1. bruyère (Erica vulgaris). côper del ---; pupe di raecene di ---; des fleurs di ---; del låme di ---, du miel de bruyère.
 »  blanke ---: bruyère blanche (Erica alba) | cok di --- tétras.
• 2. le lieu ou croît la bruyère. on rashonne les djonneas des moxhes al låme ki n' ont rén fwait, on avoye les tchetoeres a l' --- po k' ele î ramassexhe leu porvuzion.
Waitîz a: brouhî.

Trové dins: brouwîre [C13,E1,E13]; brouwîr [E203]; bruwêre [C1,O0,O2,O4]; brouwêre [C9]; brouwî [E34]; broûyére [O3]; broûyîre [S117]; broûyère [C8]; bruêre [C9]; brouhîre [E1]; brouhire [R13,vR9]; brèyîre [E21]; brouwir [E177a]; brouyîre [S0]
(ID: 10363) Dedja so l' esplicant motî: brouwire.


brouya

brouya (o.n.) grosse crécelle (rl a: ratata).
Waitîz a: brouyî.

Trové dins: brouya [S0]
(ID: 27749) Nén co so l' esplicant motî.


brouyaedje

brouyaedje (o.n.)
• 1. brouillement (de la vue, du son), trouble (dans la vue, les idées), perturbation. avou ç' --- on n' comprind rén; i gn a do --- a s' posse, i n' a nén moyén d' comprinde çou k' on dit; i gn a do --- dins leus afwaires; cwand dj' n' a nén mes berikes, dj' a on --- divant les ouys.
• 2. action de se tromper, erreur, imbroglio. dji n' etind rén a ç' --- la.
Waitîz a: brouyamini.

Trové dins: broulièdje [E1]; broûyâdje [O2]; brouyâdje [O4]; brouyadje [C1]; brouillèdje [E34]
(ID: 1727) Nén co so l' esplicant motî.


brouyaedje

brouyaedje (o.n.) Grondement sourd.

Trové dins: brouyadje [C1]
(ID: 19326) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouyak

brouyak (o.n.) Boue, bourbe, vase. Waitîz a: broû, broûlî, briyak

Trové dins: brouyak [E34]
(ID: 28774) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouyamini

brouyamini (o.n.) affaire embrouillée, désordre, brouillamini, imbroglio, bruit confus.
Waitîz a: brouyaedje.

Trové dins: brouyamini [C8]; brouyâminî [C1]; brouyaminîr [O0]; brouliâmînî [E21]; bouriaminîr [O0]
(ID: 27418) Nén co so l' esplicant motî.


brouyård

brouyård (o.n.)
• 1. brouillard. on spès --- ki tome; li --- s' elive; on crås --- ki vs hape å gozî; pitit blanc --- après måva tins, c' est boune afwaire po tot on tins.
 »  abate do --- avou ene pîtche: se démener pour ne rien produire.
• 2. bruine. (rl a: brouwene, brouweur).
Waitîz a: brouyårder.

Trové dins: brouyård [G203]; broûyård [G203]; broûyârd [G203,O2,O3]; brouliård [E1]; brouyârd [G203,S0]; brouyâr [O4]; brouillard [E34]; brouliard [E34]; brouliârd [C1,E21]; brouyôrd [G203]; bruyârd [G203]; bru.ârd [G203]; brûyârd [G203]; brû.ârd [G203]; brouyère [C8]
(ID: 20535) Dedja so l' esplicant motî: brouyård.


brouyårder

brouyårder (v.s.c.) bruiner.
Waitîz a: brouyård.

Trové dins: brouyârder [S0]
(ID: 15558) Nén co so l' esplicant motî.


brouye

brouye (f.n.) brouille, désaccord, mésintelligence, dispute. i fwait målåjhey do trover on manaedje ou çk' i n' a pont d' ---s; i sont-st e ---; i gn a ene --- inte zels; il ont avou ene --- di manaedje.
Waitîz a: bisbrouye, disbrouye, brode, dik-et-dak, dispite, margaye; brouyî.

Trové dins: brouye [C1,C9,C13,E1,E21,E34,O3,O4,S0]; broûye [C8,O2]
(ID: 8151) Nén co so l' esplicant motî.


broûye

* Broûye. Waitîz a: brôye.

Trové dins: broûye [O3]
(ID: 30211) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouye-manaedje

brouye-manaedje (o.n.) trouble-ménage. les cactaedjes, c' est des ---s.
Waitîz a: casse-manaedje, speye-manadje; brouyî.

Trové dins: brouye-manèdje [E1]
(ID: 31527) Nén co so l' esplicant motî.


brouyeu, brouyeuse

brouyeu, -se nm et f Brouillon (-ne). on --- d' cåtes

Trové dins: brouyeû [O4] / brouyeûse [O4]
(ID: 26109) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouyeu, brouyeuse

brouyeu, -euse (o.f.n.) brouilleur, celui qui brouille.
 »  --- d' manaedje: rl a: brouye-manaedje.
Waitîz a: brouyî.

Trové dins: brouyeû [S0]
(ID: 34612) Nén co so l' esplicant motî.


broûyeuse

broûyeuse (f.n.) Vache taurelière (qui reste inféconde après plusieurs saillies). Waitîz a: torasse, toråde, torelåde

Trové dins: broûyeûse [O5]
(ID: 18211) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouyî

brouyî
I. (v.c.)
• 1. embrouiller, mélanger. il a tot ---; i s' etind la ddins come èn aveule a --- les coleurs; les idêyes si brouyèt e m' tiesse; i brouye ttafwait, il mélange tout, il déraille. (rl a: maxhî.
• 2. brouiller, troubler (un liquide, la vue, les idées). --- l' aiwe do rixhot; k' i touye, k' i brouye, dji n' m' end ocupe pus, je m'en désintéresse (rl a: k' i boule dins s' cråxhe, boure); i n' a pont d' si bele aiwe ki n' si brouye.
• 3. troubler, provoquer un désaccord, brouiller, semer la discorde. --- l' manaedje des djins ; il a stî --- ces deus djins la; esse --- avou ses djins, être en brouille avec ses parents; ene måle linwe ki brouye tot l' monde; i s' a --- avou s' vijhén; li plouve va vni --- l' dicåce.
• 4. tromper, donner des renseignements erronés, déranger dans un travail. i m' a ---; i vént todi m' ---; taijhoz vos, vos m' brouyîz dins mes chifes.
II. (si ~) (v.pr.) se tromper. on s' brouye bén sins boere, on se trompe bien sans boire; i s' a --- dins ses contes; dji m' a ---, dji vos a pris po èn ôte; dji m' a --- d' ouxh; vos vs avoz --- e rfijhant mes solés, vos avoz metou des dmeyès smeles e l' plaece di talons.
Parintêye: brouye, brouyî, brouyeye, brouyeu, brouyon; brouye-manaedje.
Mot rshonnant: brouyî.

Trové dins: brouyî [C9,E1,O0,O4,R13]; broûyî [O3]; broûyi [C8,O2]; brouyi [S0]; broulier [E1,E21]; brouiller [E34]
(ID: 7570) Nén co so l' esplicant motî.


brouyî

brouyî
I. (v.s.c.)
• 1. bourdonner (insectes), ronfler (poële, toupie), susurrer, bruire. on etind --- l' machine; on-z a oyou --- les greuwes hôt e l' air; li djeton brouyive conte on poerî dins nosse djårdén, l'essaim bourdonnait contre un poirier dans notre jardin; mi oraye brouyive, mon oreille susurrait; ça brouye dins mes orayes; on etind --- l' vint pa l' cråye di l' ouxh; li feu ---, c' est sene di djalêye; fé ---, mettre en mouvement.
Waitîz a: brure.
• 2. bruire, se répandre (rumeur). dj' a etindou --- ene sacwè, j'ai entendu une rumeur.
• 3. gronder, produire des grondements. li bon Diè brouye, il tonne; on tchvå u on torea ki brouye, un cheval ou un taureau qui renâcle (renifle bruyamment de colère).
• 4. marcher vite, détaler, aller vite. vos les årîz veyou ---, il fallait les voir filer; li bezogne brouye, le travail avance.
II. (v.c.) gronder, réprimander, gourmander. si nos rintréns trop tård, nosse pa nos brouyive.
Waitîz a: brouya, brouyon; bruwaler.
Mot rshonnant: brouyî.

Trové dins: brouyî [O0,O4,R13]; broûyî [O3,O51]; broûyi [C8,O2]; brouyi [C1,C13,S0]; bruwyî [C5]
(ID: 20809) Nén co so l' esplicant motî.


brouyî, brouyeye

brouyî, -eye (addj.) brouillé(e), confus(e), égaré(e) vey ---, voir trouble; dj' etind --- a cåze di m' catåre; les cwåreas sont ---s pa l' wapeur; di l' aiwe ---eye, une boisson insipide; vos estoz --- on fameus côp, vous vous êtes fameusement trompé; il est tot --- dispoy li moirt di s' feme; dj' a les ouys tot ---s; avu l' tiesse ---eye; n' estoz nén ---, vos ?, n'avez-vous pas perdu la tête? les deus frés sont ---s a moirt, les deux frères sont irréconciliablement disputés.
Waitîz a: brouyî (v), maxhî, comaxhî, troublé.

Trové dins: brouyî [O0]; broûyî [O2,O3]; brouyi [C1]; broûyi [C8]
(ID: 16503) Nén co so l' esplicant motî.


brouymint

brouymint (o.n.) Brouillement. i gn'a do --- dins l'êr

Trové dins: brouy'mint [O4]
(ID: 15816) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouymint

brouymint (o.n.) Bourdonnement, bruissement. dj'a do --- dins m' tièsse, dins mès-orèyes

Trové dins: brouy'mint [O4]
(ID: 25013) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


brouyon

brouyon (o.n.)
• 1. bourdonnement. dj' a on --- dins mes orayes ; li --- del machine a bate
• 2. grosse abeille, bourdon. (rl a: bourdon, bruwant).
Waitîz a: brouyî.
Mot rshonnant: brouyon.

Trové dins: brouyon [O0]; broûyon [C8,O3]
(ID: 345) Nén co so l' esplicant motî.


brouyon

brouyon (o.n.)
• 1. brouillon (d'un écrit). fijhoz m' on ptit --- d' lete ; fé ses dvwers å ---.
• 2. brouillon, personne qui brouille. dismefyîz vs, c' est on --- k' apoitrè l' brouye e vosse manaedje.
Waitîz a: brouyî.
Mot rshonnant: brouyon.

Trové dins: brouyon [S0]; brouillon [E34]; broulion [E1,E21]; broûyon [O3]
(ID: 18720) Nén co so l' esplicant motî.


broyaedje

broyaedje (o.n.) broyage, égrugeage, malaxage. li --- do moirtî; --- å molén, détritoir.
Waitîz a: broyî.

Trové dins: broyèdje [E1,E21,E34]; broyadje [C1,C9]; broyâdje
(ID: 1224) Nén co so l' esplicant motî.


broye

broye (f.n.) Corde qui va du bateau au dessus du collier du cheval.

Trové dins: broye [O0]
(ID: 14692) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


broye

broye (f.n.) broie, double cylindre denté servant à broyer le chanvre, le lin. passer l' lén al --- divant d' li splindjî.
Waitîz a: broyoe; broyî.

Trové dins: brôye [C9,C13,E1,E34]; broye [C8,O0,O4]; broûye [O]
(ID: 20265) Nén co so l' esplicant motî.


broye-manaedje

broye-manaedje (o.f.n., inv.) personne qui casse tout.
Waitîz a: broye-tot; broyî, manaedje.

Trové dins: broye-manaedje [R9]; brôye-manèdje [E1]
(ID: 32355) Dedja so l' esplicant motî: broye-manaedje.


broye-tot

broye-tot (o.f.n., inv.) vandale, iconoclaste, destructeur.
Waitîz a: broyî, tot.

Trové dins: broye-tot [R9,R13]
(ID: 31175) Nén co so l' esplicant motî.


broyete

broyete (f.n.) pilon, molette (pour broyer les couleurs, etc.).
Waitîz a: broyî.

Trové dins: broyète [E1,E21]
(ID: 6465) Nén co so l' esplicant motî.


broyeu

broyeu (o.n.) Broyeur, celui qui broie.
|+ broyeu (o.n.) Broyon, pilon, molette (pour broyer les couleurs).
|+ broyeu (o.n.) Broyeur, outil pour broyer. li --- èst chèté ; do mwârtî å ---
|+ broyeu (o.n.) Concasseur. t. out.
Waitîz a: broyî.

Trové dins: broyeu [C8,E177a]; broyeû [C1,C9,C13,E1]; broyeûr [E21,O4]
(ID: 2368) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


broyeure

broyeure (f.n.) égrugeure, parties séparées en égrugeant.
Waitîz a: broyî.

Trové dins: broyeur [E177a]; broyâr [E177a]
(ID: 1601) Nén co so l' esplicant motî.


broyî

broyî
I. (v.c.)
|+ broyî (v.c.) Courber.
|+ broyî (v.c.) Fausser. --- one clé
|+
II. (v.s.c.)
|+ broyî vi Se tordre, se déformer (en parlant d'un boisage). t. de houill. : vos bwèjadjes sont foû sqwêre, i vont broyî Waitîz a: si twartchî

Trové dins: broyî [E1,E21]
(ID: 1317) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


broyî

broyî
I. (v.c.)
|+ broyî (v.c.) Broyer, égruger, pulvériser. {BROYI11.MMO}--- dès coleûrs, do sé ; il a stî --- på trén ; (fig.) --- dèl hoye (ou do nwêr) broyer du noir ; i fåt --- s' må il faut se résigner ; brôye tès mås ! résigne-toi ! ; --- do lén divant d' li spindjî ; il a falou bråmint --- d's
|+ broyî (v.c.) frotter (vigoureusement). --- l' sé so lès bokèts frotter le sel sur les morceaux ; il è-st-a lî --- s' grognon il est entêté au point qu'il faudrait faire avec lui comme avec les chiens : lui frotter le museau dans ses excréments
|+ broyî (v.c.) Frotter pour polir. t. de marbrerie
|+ broyî (v.c.) Faire avancer (une lourde masse) par un mouvement alternatif de droite et de gauche, au moyen d'une brôye. t. techn. : Waitîz a: brôye
|+
II. (v.s.c.)
|+ broyî vi Faire le mouvement de broyer dans tous les sens. çu qu'on n' sêt nin råyî dirèctumint, on l'a quéquefîye tot broyant so l' costé
|+ broyî vi Frotter. broyî dissus avou dèl nîve frotter dessus avec de la neige
|+ broyî vi Faire un effort, forcer. il a --- on côp so l' costé
Waitîz a: boirgnî.
|+
III. (si ~) (v.pr.)
|+ broyî (si ~) (v.pr.) Se frotter. si paletot èst tot man.nèt, ou a-t-i co stî s' --- ; li tchèt vint s' --- conte mi ; on dit d'une déhanchée qu'èle brôye si cu
Waitîz a: broye-manaedje, broye-sé, broye-tot; broyete, broyeu, broyeure, broymint, broyoe, broyrece; broyler, broyter; kibroyî, ribroyî.

Trové dins: broy [E2,E145]; broyî [C9,E1,E21,E34,O0,O4,R13]; broyi [C1,C8,C13,O2]; broy [E177a]
(ID: 7519) Nén co so l' esplicant motî. Intrêye nén co rfondowe.


broyler

broyler
I. (v.c.) faire sortir, extirper. --- on molon, faire sortir, extirper un comédon.
II. (v.s.c.) sortir. si tchimijhe broyele wôr di s' marone.

Trové dins: broy'ler [O0]
(ID: 14546) Nén co so l' esplicant motî.


broyoe

broyoe (o.n.) broyon, pilon, molette (pour broyer les couleurs, etc.).
Waitîz a: broyî.

Trové dins: broyeû [E1]; broywè [O2]; broyeu [E177a]
(ID: 5707) Nén co so l' esplicant motî.